Bea

Ahoj Evička a Karlík,
pred chvílou som si sadla, že napíšem, za čo všetko som vďačná končiacemu sa roku 2011. Sama som prekvapená, čo sa vyhrnulo z pera... Chcem sa s tým s Vami podělit, lebo až teraz som skutočne pochopila, aké je miesto RUŠ-ky v mojom živote. Aj vďaka tejto metóde možem dnes napísat toto: Ďakujem za možnost učit sa tomu, že hrát aj to "zle" je vlastne "dobre". Len treba vediet, že je to hra potrebná a užitočná. Preto nemá význam hnevat sa za to na seba ani na druhých. Pocit viny je vlastne úplne zbytočný, lebo robíme presne to, čo je treba, v každej chvíli svojho života. Robíme všetko jedine z lásky (hoci o tom nevieme a pochybujeme). Aj našu "zlu tvar" ukazujeme len z lásky, aby sme poskytli možnost druhým niečo sa naučit (a plati to aj naopak, samozrejme). Pokial to viem a viem to rozoznať, viem spoznať, že to nie som ja, že je to len rola = úloha (ako vo filme), tak to dokážem hrať s láskou. A napriek tomu, čo hovorim, či robím, cítim k človeku lásku. To je dovod prečo sa hovorí, že ten, kto ti najviac "ubližuje" tak vlastne najviac miluje, lebo tím (mne) dáva možnost učiť sa, spoznat to, čo mi na tej situácii alebo osobe najviac vadí, čo je na tom najhoršie a v tomto momente vstupuje na scenu RUŠ-ka, vďaka ktorej možem na tých veciach, čo mi vadia, popracovať. Teraz možem skutočne povedat, ze je to zázrak. Je to sposob ako sa dá premeniť utrpenie na pochopenie a odpustenie a zostane len láska. Viem, že toto všetko viete, ze som to od Vás počula a predsa až teraz som to pochopila :o) Ďakujem Vám z celého srdca a prajem krásny novy rok 2012

S laskou Bea

po terapeutickém kurzu RUŠ

banyacskiova@gmail.com